píše Lotar Bandzo

Pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky a za účasti neviditeľnej ministerky sa vo Východnej konal 67. ročník folklórneho festivalu. Priniesol mnohé kontroverzie a rozpaky. Viac ako 150 tisíc ľudí sa pod novinovým článkom Vstupné na Folklórny festival Východná odradilo a nahnevalo ľudí , zamýšľalo nad zvýšenými nákladmi, ktoré štátom organizovaný festival predostrel záujemcom o jeho návštevu.

V hĺbke našincovej peňaženky však zanikol hlavný program, ktorého prínos k poznaniu slovenského kultúrneho dedičstva, nebol o nič menej podnetný a priniesol mnohé otázky, ktoré si budem zrejme klásť až do ďalšieho ročníka. Priznávam, v uplynulých rokoch sa pominuli a opustili nás viacerí mohykáni a významní bardi domáceho folklóru, ktorí ho na vlastnej hrudi uchovávali pre ďalšie generácie a dnes ich už niet. Ľútosť prináša aj zamyslenie v úcte tejto spomienky, že slzy mnohých ešte ani nestihli vyschnúť a už dnes chýba niekto, kto by na festival do budúcnosti dozrel.

1-2-3 a NON. Takýto názov niesol hlavný program festivalu, v sobotu 2. júla 2022 o 21:00 hod. Program ocenený v celoštátnej súťaži Jazykom tanca 2021 v kategórii komponovaných scénických autorských programov poodhaľuje každodenný život a sviatky hranicami rozdelenej obce prostredníctvom príbehu začínajúcej lásky v amfiteátri vo Východnej. Tu je jeho predhovor: „V jednej malej dedine, kde obyvatelia žijú medzi sebou a vedľa seba v mieri, jedného dňa zasiahne história a ťahom pera prečiarkne harmóniu, vytvorenú v priebehu storočí. Podľa rozhodnutia Trianonu je dedina rozdelená na dve časti a roztrhne takto rodiny, príbuzných, milencov a priateľov.“ Zatancoval nám Folklórny súbor Ilosvai.

Pár vetami treba na túto tému pripomenúť, že na dvakrát pripravovaná mierová dohoda z roku 1920, umožnila vznik Československa, Rumunska, Srbska, Chorvátska. Súčasne priniesla stabilitu a naplnenie odvekého, storočia feudalizmom upieraného, práva na sebaurčenie mnohým ďalším národom. Maďarsku priniesla pokoj hraníc a dostatočne úrodnú a veľkú nížinu na juh od Dunaja, na sever od Velebitu a výhľad na Tatry z pohoria Matry. Historický exkurz pravidelne opisujú výročné články. Kontroverzia zmieneného festivalového vystúpenia vo Východnej, tak opäť ukázala holubičiu povahu a prívetivosť Slovákov, ktorí k zmiereniu prispeli už mnohokrát. Ďakujeme.

Náš príbeh však pokračuje kôpku kameňov vyvažuje aj ďalšia hora chleba. V piatok 1. júla 2022 o 22:15 hod, vystúpili vo Východnej aj ďalší zmierenie prinášajúci hostia. Maďarský štátny ľudový súbor, predstavil veselú choreografickú antológiu pod názvom Oživené Podkarpatsko. Popis programu informuje, že uvedený program: „ predstavuje pestrú a bohatú tradičnú kultúru národov žijúcich v Karpatoch a v Zakarpatsku: Maďarov, Goralov, Ukrajincov, Rusínov, Huculov, Rumunov, Rómov, Židov.“.

Tu už netreba vety, stačí povzdych. Kde žili sme a kde to žijeme my, Slováci moji drahí. Žijeme vo svojej hlave, vo svojom srdci a vo svojej viere v dobro. Nuž preto nás asi obišli. Kde sú však tie miesta, kde v Karpatoch žili Maďari. Či to sme vlastne my? Prišli nám to teda vysvetliť až pod Kriváň. Ďakujeme.

V otázke vstupného na festival treba priznať jednu dobrú vec. Pre deti od sedem rokov vzrástlo vstupné štvornásobne. Ďakujeme.

Festival organizuje Národné osvetové centrum, s posledným rozpočtom na svoju činnosť, (podľa verejnej výročnej správy za rok 2020), vo výške 5mil. Eur. Za polovicu z toho sa podľa uvedeného materiálu nakupujú služby. Alebo vlastne sa služby predávajú? Ktoré, aké a komu…

Ministerstvo kultúry, zriaďovateľ priamo riadenej organizácie s názvom Národné osvetové centrum, dotovalo štátny folklórny festival naviac, odhadom, sumou prevyšujúcou ďalších 100 tisíc Eur nad rámec rozpočtu tejto výročnej udalosti. Ďakujeme.

No a čo z toho máme my?

Obraz Mony Lízy z Námestia SNP v Bratislave.