Človek rozmýšľa v tichu. Ale môže hrať aj hudba. Môže doznievať príjemný rozhovor. Vzácne myšlienky. Rozumné prejavy múdrejších alebo insitne vyvolané podnetné chvíle na zamyslenie sa. Toto všetko je predpokladom pohody, odrazom vzdelania, ktoré prináša život všetkým, ktorí dbáme na čistotu jazyka alebo estetiku vecí, krásu okamihu nevynímajúc.
Nestráca sa podstata kvetov, keď váza je pekná a celkové podanie vyznieva naopak harmonicky. To je vzťah obsahu a formy. Presne tak, sa vytvára duševné zdravie národa a pozdvihuje vzájomná úroveň celku. Rozvaha a rozum. Bez rušivých elementov.
Uponáhľaný život, stres a jeho verejne akceptované komponenty, nás však ženú do opaku. Kultúra sa konzumuje náhlym obžerstvom v podobe dvojdňových festivalov, kam treba obvykle nahnať, čo možno najviac ľudí, najať k tomu desiatky hudobných telies – ideálne so súčasnými vystúpeniami – narobiť humbug, zarobiť a cirkus zbaliť.
Protagonisti tohto zberu sa potom dobre vynímajú v časopisoch o bohatých ľuďoch, verejnosť tlieska a verejnoprávne médiá idú obvykle s prúdom. Súkromné podujatia naberajú na publicite a celkovo vládne „pohoda“ v éteri. Mladí ľudia si našetria ročne 90 eur na vstupné, plus raz toľko na konzumné a tí, ktorí nemajú, nepôjdu nikam. Rádio im potom obvykle oznámi, že tam mali byť a o veľa prišli. Dobre.
Človek nemusí ísť s prúdom, ak má možnosť velebiť kvalitu svojho vnútorného rozvoja a vie si nájsť svoju cestu k hodnotám a významným počinom, dokonca aj v kultúre. Je to každého vec. Hoci to dnes vyžaduje veľké úsilie, vidieť nádheru rásť a objaviť svoj ostrov, kde sa jej darí a má k tomu vhodné podmienky.
Toto poslanie majú aj médiá. Niektoré viac, iné menej. Niektoré sa tomu úspešne bránia a šum, ktorí vysielajú spoločne s balastom slovným, je nezriedka horším riešením ako počúvanie nenaladenej stanice na rozhraní frekvencií.
Je obrovský rozdiel medzi štvrtým kanálom Slovenského rozhlasu, ktorým je bývalé rádio rock.fm a jeho dnešná žoviálne rozšafná a na výsosť komerčne ladená odnož rádio.fm, napríklad v porovnaní s rakúskou verejnoprávnou stanicou FM4, ktorá sa žiaľ dá naladiť len v dosahu hraníc alebo na internete. Kým za hranicami znie medzinárodné spravodajstvo v štyroch cudzích jazykoch, erudovaná hudobná dramaturgia a inovatívny prístup, u nás je to inak. Ale tlieskame tomu, keďže kvalitu si tu nik nekladie za cieľ, avšak financie a digitálny vysielací formát s dosahom do každej jaskyne, určite áno. Dobre.
Rádio Devín je ľadovcovým blokom. Má svoj pokoj, má svoje tempo, má určitú hĺbku, podstatnú rôznorodosť a má aj určitú vernosť poslucháča vo vzťahu k tvorcom a obsahu. Človeka s hudobným vkusom a literárnym presahom však zarazí, keď ako hrana o kov zaiskrí, kde tu, aj v tomto prostredí novotvar anglosaského typu.
FÍČER
Priznám sa, hovorím tromi cudzími jazykmi, ale vášnivo a so zanietením dbám najmä na čistotu jazyka slovenského. Farebnosť jeho verbálnej vôle má svoje odtiene, významy a skrytú krásu. Má to aj jazyk nemecký, v ktorom sa napríklad nevyskytujú žiadne skutočné nadávky a pritom vie byť natoľko ostrý, že bič plieska obvykle na konci, v poslednom slove. No radosť filozofovať. Vedeli to Wittgenstein, Remarque a mnoho ďalších. Týchto mám ale rád a ctím si ich intelekt dodnes, častým opakovaním.
FÍČER
Viem, čo toto slovo v anglickom jazyku znamená. Spravidla je to určitá charakteristika, podstata, poťažmo rozbor čohosi, črta alebo základná vlastnosť niečoho.
Čo, však tento foneticky prevzatý paškvil znamená v názve relácie verejnoprávneho média, veru neviem. A keďže sa k tomu neviem slušne vyjadriť, svoje pojednanie znázorním obrázkom.